[Am,D (3x) E
Am]Otec [D]môj, [Am]kde ťa [D]mám, [Am]prečo[D] stále [Am]o tebe premý[D]šľam
[F]Vlastne [Em]viem, [F]ležíš [Em]tam, [F]kde sa [Em]krížom [E6]zem pokrýva.[E
]
Pamätám si na tie chvíle, keď učil si ma na nohách stáť.
Brával si ma, vždy na svoj výlet a vždy si bol ochotný dať.
Otec môj, prečo teraz spíš, ja som tvoj a neviem bez teba žiť!
[Am]Prečo to [D]takto musí [Am]byť, prečo môj [D]otec mal [Am]odísť,
prečo mi [D]slzy vlhčia [Am]tvár, prečo sa [D]s otcom už nestre[Am]tám!
Prečo tu takto musím stáť, hľadieť len na kríž a mať ho rád,
prečo sa nesmiem dotknúť rúk, prečo môj otec zahynul!
Otec môj, mám ťa rád, je to ťažké, bez teba sám tu stáť.
Počúvam, z kazety tvoj hlas, spomínam na tvoj šedivý vlas.
Pred sebou mám tvoj výraz, keď nechtiac zašpinil som stôl.
Najskôr strach a potom úžas, zalial ma údiv nad tebou.
Tvojou tvárou šiel pocit pokojný, úsmev tvoj mi vravel: "Nebuď splašený."
Prečo tvoj úsmev zmenil čas, prečo tam ležíš a ja musím stáť,
prečo ma viac už neoslovíš, prečo si musím niesť svoj kríž!
Prečo je osud neprajný zabíja lásku a chladí dni!
Možno raz s tebou otec, viem, možno sa s tebou raz stretnem,
možno, že ozaj žije Boh, ktorý nás v nebi spojí oboch,
možno, že sa mi žiť oplatí s nádejou na stretnutie s ním[E6] , [E] , [Am] , [D] , [Am] , [D] , [Am] , [E6] , [E] , [Am]
Am]Otec [D]môj, [Am]kde ťa [D]mám, [Am]prečo[D] stále [Am]o tebe premý[D]šľam
[F]Vlastne [Em]viem, [F]ležíš [Em]tam, [F]kde sa [Em]krížom [E6]zem pokrýva.[E
]
Pamätám si na tie chvíle, keď učil si ma na nohách stáť.
Brával si ma, vždy na svoj výlet a vždy si bol ochotný dať.
Otec môj, prečo teraz spíš, ja som tvoj a neviem bez teba žiť!
[Am]Prečo to [D]takto musí [Am]byť, prečo môj [D]otec mal [Am]odísť,
prečo mi [D]slzy vlhčia [Am]tvár, prečo sa [D]s otcom už nestre[Am]tám!
Prečo tu takto musím stáť, hľadieť len na kríž a mať ho rád,
prečo sa nesmiem dotknúť rúk, prečo môj otec zahynul!
Otec môj, mám ťa rád, je to ťažké, bez teba sám tu stáť.
Počúvam, z kazety tvoj hlas, spomínam na tvoj šedivý vlas.
Pred sebou mám tvoj výraz, keď nechtiac zašpinil som stôl.
Najskôr strach a potom úžas, zalial ma údiv nad tebou.
Tvojou tvárou šiel pocit pokojný, úsmev tvoj mi vravel: "Nebuď splašený."
Prečo tvoj úsmev zmenil čas, prečo tam ležíš a ja musím stáť,
prečo ma viac už neoslovíš, prečo si musím niesť svoj kríž!
Prečo je osud neprajný zabíja lásku a chladí dni!
Možno raz s tebou otec, viem, možno sa s tebou raz stretnem,
možno, že ozaj žije Boh, ktorý nás v nebi spojí oboch,
možno, že sa mi žiť oplatí s nádejou na stretnutie s ním[E6] , [E] , [Am] , [D] , [Am] , [D] , [Am] , [E6] , [E] , [Am]
Used chords
More of Kompromis